Prešov

Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Prešov, Prešov

GPS: N48°59'52'' E21°14'23''

Metropolou severovýchodného Slovenska, ktoré v sebe skrýva jedinečnosť a kultúrnu zmes Slovákov, Poliakov, Ukrajincov a Rusínov, je PREŠOV,  mesto s bohatou minulosťou a dynamickou súčasnosťou.

PREŠOV bol historicky tradičným rivalom Košíc a Bardejova a v súčasnosti spolu s Košicami dominuje mestám na východnom Slovensku. Je strediskom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a vzdelanostným centrom severovýchodného Slovenska.

História

V rímskom období v tomto priestore jestvovali roľnícke osady s obytnými a hospodárskymi domami, ktorých špecifickosť oprávňuje hovoriť o tzv. prešovskom type obydlí. Zásluhou kolonistov pozvaných z nemeckého Saska sa v 13. storočí viaceré osady integrovali do budúceho stredovekého mesta.

V roku 1342 Prešov vyňali spod právomoci šarišského župana, čím sa posilnilo jeho samosprávne postavenie. Po získaní ďalších kráľovských výsad z roku 1370 sa stal slobodným kráľovským mestom a v roku 1480 členom tzv. Pentapolitany, spolku piatich východoslovenských miest. V 16. a 17. storočí sa v meste úspešne uchytila reformácia a Prešov sa stal dôležitou baštou reformných cirkví v Uhorsku.

Krátko po prvej svetovej vojne Prešov zažil pokus o nastolenie komunistického štátu inšpirovaný boľševickou revolúciou v Rusku. Z okien prešovskej radnice 16. júna 1919 vyhlásili Slovenskú republiku rád, ktorá mala len veľmi krátke trvanie. Počas druhej svetovej vojny sa postavenie Prešova čiastočne posilnilo tým, že mesto prevzalo viaceré kompetencie a inštitúcie prenesené z Košíc, ktoré zabralo horthyovské Maďarsko. Po vojne pokračoval priemyselný rozvoj mesta a výrazne sa zvýšil počet jeho obyvateľov. Dnes je šarišská metropola Prešov s počtom obyvateľov 92 100 tretím najväčším mestom na Slovensku.

Pamiatky

Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.
Pamiatky mesta Prešov sa sústreďujú v historickom centre rozprestierajúcom sa okolo Hlavnej ulice, ktorá sa rozširuje do vretenovitého námestia. Ústrednou dominantou je monumentálny rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša z polovice 14. storočia s vysokou regotizovanou vežou.

Radovú zástavbu Hlavnej ulice poznamenal požiar, ktorý v roku 1887 zničil veľkú časť mesta. Pôvodne neskorogotické, renesančné a barokové meštianske domy dostali po obnove novoslohovú fasádu. Pekným príkladom je štvorkrídlový Klobušického palác v južnej časti východného radu.

Najcennejšou pamiatkou východného radu je Rákócziho palác, ktorý je v súčasnosti sídlom múzea. Oproti Neptúnovej fontáne v parku na námestí sa nachádza budova radnice -  dnes vinárske múzeum.

Najcennejším objektom južnej časti námestia je  gréckokatolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa z 18. storočia, ktorá tvorí jeden celok so sídelným biskupským palácom tejto cirkvi a gréckokatolíckou bohosloveckou fakultou.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama